V práci až do sedemdesiatky a až potom dôchodok, je čím ďalej reálnejšie

U rodičov...

V stredu tesne poobede bol krásny slnečný deň, skvelý na vychutnanie si kávy na terase rodičovského domu, okolo ktorého som  mal cestu na jedno  pracovné stretnutie.

Bývam asi sto kilometrov ďaleko a tak sa s otcom a mamou nevidíme až tak často, a preto som  rád, keď mám príležitosť zastaviť sa . Trápi ma, že nemôžem chodiť  častejšie, predsa, majú už svoj vek , otec má 67 a mama 66 rokov .

Dvere na dome boli na počudovanie zamknuté  a na zvonček nikto nereagoval. Premkli ma obavy , pretože o takom čase by mali byť otec s mamou predsa doma, je to už pár rokov čo nepracujú .

Napadlo mi vytiahnuť telefón a vytočiť mamine číslo ( na narodeniny som jej kúpil mobil s  veľkými číslami, lebo jej už horšie slúžil zrak ). Po dvoch zvoneniach sa ozval mamin hlas a mne odľahlo. Mama mi povedala, že sú s otcom v robote a prídu domov až okolo piatej poobede. Nestihli mi dať vedieť, že sa im konečne podarilo po viac ako dvoch rokoch zasa sa zamestnať .

Hovoríte si . Čo to je za blbosť ?

Podobná situácia  sa  však môže stať hlavne dnešným mladým ľuďom, ktorí sa nezačnú už teraz finančne pripravovať  na „staré“ kolená.

Vek odchodu do dôchodku sa zasa zmenil .

Žiaľ v náš neprospech .

Čim ďalej bude ťažšie to, čo bolo normálne u našich rodičov, alebo starých rodičov. Čím ďalej bude ťažšie pracovať až do odchodu na starobný dôchodok, vyplácaný z našich povinných odvodov sociálneho zabezpečenia .

 Pretože :

Už teraz sa  v náznakoch hovorí o dôchodkovom zabezpečení až od veku 70 rokov a vek odchodu do dôchodku sa  aktuálne zasa začal  zvyšovať, keď len pred pár rokmi, bola už  zvýšená hranica odchodu do dôchodku na 62 rokov .

Toto  už neplatí a vek odchodu do dôchodku sa postupne zvýši .

Podľa zmenených pravidiel napríklad dnešný tridsiatnici by mali ísť na dôchodok až vo veku cca  67 rokov. Súčasné pravidlá však neznamenajú nemennosť tých budúcich pravidiel, ktoré sa žiaľ dlhodobo menia stále k horšiemu.

Skúste si predstaviť, že napr. v šesťdesiatpäťke, alebo v šesťdesiatichsiedmych stále musíte pracovať, aby ste si udržali aký taký životný štandard . Zamestná vás vtedy ešte niekto?

Je vôbec možné aby ste vo vašom súčasnom povolaní a v tom odbore v ktorom pracujete vydržali do 65-tich  alebo nebodaj do 67 –mych  rokov svojho veku ? A čo potom, keď sa hranica veku v čase ešte posunie až k sedemdesiatim rokom ?

Nemať pár rokov pred dôchodkom prácu môže znamenať ekonomicky padnúť na dno, pretože sociálne dávky nám životnú úroveň nezabezpečia.

Východiskom je, už teraz sa na dôchodok začať pripravovať.

Ako ?

Pre väčšinu z nás je jediná reálna možnosť .

Odkladať si...., sporiť si...., investovať.... už teraz, aby sme mohli prežiť dôstojne jeseň života do ktorej bude patriť nielen dôchodkový, ale už  aj časť preddôchodkového veku .

Máte dvadsať, tridsať alebo štyridsať rokov a je  to ešte pre vás ďaleko ?

V pädesiatke, alebo nebodaj šesťdesiatke je už žiaľ pre väčšinu neskoro začať to efektívne riešiť .

Prečo ?

Nedá sa využiť výhoda v podobe zloženého úroku, ktorý sa stáva zázrakom práve v dlhom období a ktorý aj z malej čiastky odkladanej mesačne dokáže vykúzliť zaujímavú sumu.

Príklady:

1 .

Sporenie 30 € mesačne po dobu 50 rokov s predpokladaným  úrokom 5% p.a.  (p.a. znamená že sa úrok pripisuje každý rok s vkladu aj s výnosov za uplynulé obdobie ) vám prinesie na konci sumu cca 60 000 €,

ak by sa predpokladané zhodnotenie zvýšilo na 6% p.a tak je to cca 90 000 €

a pri 7% p.a zhodnotenia je to až cca 133 000 €. Pričom  do sporenia by sme za celý čas  vložili 18 000 € .

2.

Tá istá suma sporená mesačne, ale na dvadsať rokov pri úroku 5% p.a. znamená mať po dvadsiatich rokoch  „ iba“ 12 000 € a pri zhodnotení 7 % p.a. „ iba „ 15 000 € .

Zdá sa vám 5-7% ako nereálne ? Existujú možnosti, kde je takýto výnos dlhodobo možný .

Je to napríklad akciový trh .

Rozdiel medzi prvým druhým príkladom je pri rovnakých percentách úročenia ( 5% a 7% ) priepastný . V druhom príklade sa nasporí  pri vyššom zhodnotení ( 7% ) o 25% viac ako pri nižšom (5%) zhodnotení za rovnakú dobu ( 20 rokov ) .

pritom

v prvom príklade sa nasporí až o 121% viac pri rovnakom porovnaní úrokov, ale doba úročenia je dlhšia.

Inak povedané vklad 7200 € (30x12x20) z druhého príkladu sa zhodnotil za dvadsať rokov pri 7% p.a. o cca 108% 

a

vklad 18 000 € z prvého príkladu (30x12x50) sa zhodnotil pri 7 % p.a.  za pädesiat rokov o cca 638 %

S toho vyplýva že najlepším priateľom zhodnotenia je čas.  Tzn. Čím dlhšie sporíme tým, viac pracuje tzv. zložené úročenie ( úrok z úroku ) a tým viac sa nám naše vklady majú šancu zhodnotiť.

Ako by sme mohli  finančne vykryť obdobie pred dôchodkom ?

Dnešný tridsiatnik ak by si odkladal  30 eur mesačne po dobu 30 rokov, môže po zohľadnení inflácie 2% a predpokladanom priemernom zhodnotení 6% čerpať peniaze vo výške dnešného priemerného dôchodku ktorý je cca 400  € po dobu tri a pol roka.        (  reálne by teda poberal  720 € mesačne pri zohľadnení inflácie 2% )

Bez zohľadnenia inflácie by mohol čerpať peniaze  až po dobu 6,3 roka (reálne by poberal 400 € mesačne ) .

Tzn. že po šesťdesiatke v preddôchodkovom veku by mal pripravené zdroje na vykrytie prípadnej dlhodobej nezamestnanosti  .

Ak by si navýšil sporenie každý rok o 2%  čo znamená že napr. v desiatom roku by už sporil  36 € mesačne mohol by rovnakú sumu (720 € ) poberať takmer o rok dlhšie tzn. takmer 4,5 roka a bez započítania inflácie ( 400 € ) až cca  8 rokov  .

Ak máte 40 rokov pri sporení 30 € mesačne by ste v 60 rokoch mohli mať nasporenú sumu z ktorej by ste dnešný priemerný dôchodok  mohli po zohľadnení inflácie 2% (cca 590 € )čerpať dva roky , bez zohľadnenia inflácie ( 400 € ) by ste mohli peniaze dostávať o rok dlhšie , čiže cca  3 roky.

K novej dôchodkovej situácii :

• Je zrejmé, že pracovať vo vysokom veku teda až do odchodu na dôchodok, ktorý dostaneme cez štátne sociálne zabezpečenie bude veľmi ťažké , v niektorých povolaniach asi až nemožné

• Ak stratíme prácu napr. v 62 rokoch, na ďalších 5-8 rokov budeme ešte musieť hľadať novú robotu, a možno robiť úplne niečo iné ako dovtedy. ( napr. dokladať tovar v hypermarkete... ).

• Ak nebudeme mať prácu pravdepodobne dostaneme sociálne dávky. Tie sú však tiež niečím podmienené .  Bude nám ich výška stačiť ?

• Východiskom je mať majetok, alebo zdroje, ktoré si na toto obdobie pripravíme.Existujú dva spôsoby nakladania s príjmom:   

• A) Každý mesiac ho celý do posledného  eura minúť . 

• B) Začať z príjmu v rámci možností budovať majetok a úspory .

• Začnite dôchodkové sporenie už teraz, aj sporenie 5 € mesačne je lepšie ako nič . Poraďte sa však so znalým odborníkom  v akom finančnom produkte je to pre vás najlepšie . Nie je jedno, kam sa vaše vklady sporia.

• Keď sme mladý a zdravý strata práce sa dá nahradiť nájdením si inej roboty. Ale čo po šesťdesiatke ?

• Tak ďaleko nerozmýšľate ? Ešte máte čas? Čo ak sa nedožijete ?  Urobte podľa svojho uváženia,  je to na každom ako sa zachová .

Ak potrebujete informácie, ako a kde sa vám  najviac oplatí sporiť si na dôchodok rád vám pomôžem, ak vyplníte kontaktný formulár, alebo mi zavoláte prípadne pošlete sms na moje  t.č. 0905 506 826 .

                                                        Stanislav Jendrišák

Finanční experti

Chcem sa poradiť